Medzi viaceré ozubnicové železnice normálneho rozchodu postavené v čase prelomu 19. a 20. storočia na území rakúsko-uhorskej monarchie patril aj úsek Bánovo - Zbojská -Pohronská Polhora miestnej železnice Podbrezová - Brezno -Tisovec, sprevádzkovanej v roku 1896. Hlavným motívom jej výstavby bolo uľahčenie spojenia medzi železiarňami v Tisovci, Podbrezovej a Hronci. Projektanti navrhli spojiť východiskovú a koncovú stanicu novej línie železničnou trasou dĺžky 41,2 km, ktorá prekonávala horský hrebeň Slovenského Rudohoria cez sedlo Zbojská vo výške 725 m. n. m. stúpaniami až 50,2 promile. Na dvoch úsekoch tu preto bola položená dvojlamelová ozubnica sústavy Abt s celkovou dĺžkou 5,836 km. Medzi stanicami Bánovo a Zbojská trať na dĺžke 4,7 km zdolala výškový rozdiel 166 m.

Pre tisovskú ozubnicovú železnicu boli v roku 1896 - 1900 v rakúskej lokomotívke Floridsdorf zakúpené štyri ozubnicovo-adhézne parné rušne kategórie TlVb MÁV inventárnych čísiel 4281 - 4284. Boli to vtedy najmohutnejšie ozubnicové rušne v Európe. ČSD ich po roku 1924 označili ako 403.501 - 4.

Zubačka od počiatku slúžila osobnej i nákladnej doprave, ktorej hlavným artiklom bolo uhlie, surové i spracované železo, ako aj stavebné a palivové drevo. Rýchlosť parných vlakov na adhéznej časti trate bola 25 km/hod, ktorá však bola na ozubnici obmedzená na 12 km/hod, u nákladných vlakov dokonca len na 8 km/hod. Najvyššia prípustná hmotnosť vlaku na ozubnici bola 180 t. Parný vlak prekonával najťažší úsek trate medzi stanicami Hronská Polhora a Bánovo s dĺžkou 8,9 km za 1 hodinu a 10 minút. Z bezpečnostných dôvodov musel byť počas jazdy na ozubnici parný rušeň vždy na najnižšom mieste vlaku. Vlaky boli preto do stúpania sunuté.

Významným predelom v pomeroch na ozubnicovej železnici bol záver druhej svetovej vojny. Nemecká armáda v noci z 27. na 28.1.1945 pri svojom ústupe zničila veľký viadukt Pod Dielom a celkom tak zastavila dopravu na trati. Viadukt bol po oslobodení urýchlene nahradený mohutným dreveným provizóriom, vďaka čomu mohla byť prevádzka na zubačke obnovená už dňa 28.1.1946 - teda presne po roku odstavenia. Drevené provizórium bolo v roku 1959 nahradené veľkým oceľovým mostom, ktorý stojí dodnes.

V období povojnovej obnovy bola postavená preložka medzi stanicami Tisovec a Bánovo, ktorá odstránila úvrať za stanicou Tisovec. Súčasťou preložky bol tunel dĺžky 786 m. V rokoch 1963 -1965 bola konsolidácia ozubnicovej trate ukončená komplexnou rekonštrukciou celej ozubnicovej trate. Tá zvýšila dovolený osový tlak z 13 na 16 ton, v súvislosti s predpokladaným nasadením ťažších motorových ozubnicových rušňov. Vykonaná práca však napokon vyšla nazmar, pretože prakticky súčasne s ukončením tejto rekonštrukcie bola zastavená prevádzka tisovských železiarní, ktoré boli od počiatku hlavným zamestnávateľom nákladnej dopravy na ozubnicovej železnici. Ozubnicové motorové rušne sa do Tisovca už nikdy nevrátili a na zubačke naďalej jazdili už len adhézne osobné motorové vlaky, ktorých význam začal postupne upadať.

Ako však v okolí postupne zanikali podobné ozubnicové železnice (Erzberg v Rakúsku, Ózd v Madársku, Karánsébes - Subcetate v Rumunsku), uvedomovala si odborná verejnosť stále jasnejšie, že zanedbávali železničná trať je čoraz unikátnejším dokladom zaujímavého technického riešenia problému využitia železnice v náročnom horskom teréne. Od tohto poznania už nebolo ďaleko k myšlienke primerane zúžitkovať dobre zachované ozubnicové zariadenie tisovskej zubačky ako živú atrakciu v podobe parných turistických vlakov.

Významný krok k novému využitiu ozubnicovej železnice sa uskutočnil roku 2002, kedy sa podarilo získať dva rumunské ozubnicové parné rušne niekdajšej kategórie TIVc MÁV inventárnych čísel 4293 a 4296. Tieto rušne vyrobila v roku 1908 pre sedmohradskú ozubnicovú železnicu Karánsébes -Subcetate viedenská lokomotívka vo Floridsdorfe, pričom vlastne len upravili pôvodnú konštrukciu, vytvorenú dvanásť rokov predtým práve pre tisovskú zubačku. Podobnosť získaných zubačiek s pôvodnými slovenskými strojmi teda nie je vobec náhodná.

Nasledovala rozsiahla oprava jedného zo získaných rušňov dielni firmy OKV, s. r. o, Martin. Po jej ukončení, ako i po dôkladnej revízii ozubnicového zariadenia trate sa podarilo vypraviť prvý ozubnicový parný vlak pre verejnosť dňa 4.10.2014.

OZ Zubačka ďakuje aj pri tejto príležitosti všetkým svojim sponzorom a priaznivcom za preukázanú podporu. Obzvlášť považuje za potrebné na tomto mieste vyzdvihnúť zásluhy Železníc Slovenskej republiky, mesta Tisovec a Čiernohronskej železnice, n.o. Čierny Balog, ako aj pp. Boda Hauswalda, Georga Hocevara, Aleša Bílka, Petra Mináča, Juraja Homoľu a Tibora Karkuša.

Doslovná citace letáku OZ Zubačka